Prokurátor podal protest proti rozhodovaniu v otázke akreditácie Čistého dňa. Čo to znamená? Nič z toho, čo ste si na túto tému prečítali v médiách.

Čítanie s porozumením

Od vypuknutia kauzy Čistý deň uplynul takmer rok. Väčšina médií a krúžok volených zástupcov ľudu združený okolo poslankyne Natálie Blahovej triumfujú. Opojný pocit si však užívajú len preto, lebo z nejakého dôvodu nedokážu čítať s porozumením. Buď im bol tento dar odopretý prírodou či dobrotivým Pánom Bohom (za čo ich, samozrejme, nemožno karhať), alebo je ich indispozícia iba selektívna (a za to si zaslúžia príkre pokarhanie, pochopiteľne).

Prvý námestník generálneho prokurátora René Vanek vydal 13. júna protest proti rozhodnutiu ministra Jána Richtera vo veci akreditácie resocializačného strediska Čistý deň. Minister rozhodol, že centru akreditáciu ponechá. Novinári a niektorí politici zajasali, pretože keď námestník generálneho prokurátora protestuje, v ich intelektuálnom svete to nepochybne znamená jediné: Čistému dňu mala byť odňatá akreditácia. Lenže nič nie je vzdialenejšie pravde, ako tento omyl, respektíve účelová mediálna a politická manipulácia.

Prečo prokurátor protestoval

Netrestný odbor generálnej prokuratúry napísal a prvý námestník podpísal, že rozhodnutím ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny bol porušený zákon predovšetkým tým, že na začiatku a ani v priebehu správneho konania proti Čistému dňu nevymedzilo jeho vecný dôvod. Slovom od začiatku nebolo jasné, akými skutočnosťami boli ohrozené život a zdravie detí alebo ich priaznivý psychický, fyzický a sociálny vývin. Alebo ešte inak. Od začiatku do konca nebolo jasné, na akom skutkovom základe (akými konkrétnymi činmi) mali byť ohrozené chránené záujmy detí.

Toto je esencia celého protestu prokurátora rozpísaná na 15 stranách s jednoznačným záverom. Ak ministerstvo nebolo schopné jasne vymedziť vecný obsah správneho konania, malo tento proces bezodkladne zastaviť. Pretože ak ministerstvo nevie definovať, kvôli čomu chce viesť správne konania, nemalo ani prebehnúť.

Tým nie je povedané, že o akreditácii Čistého dňa sa už nemôže rozhodovať. Naopak, ak ministerstvo jasne povie, akým konaním pracovníkov strediska môžu byť ohrozené chránené záujmy detí, otázka akreditácie sa môže opäť dostať na pretras. Dôvodom na začatie správneho konania však nemôže byť okolnosť, že minister Ján Richter sa zľakol účinkov sugestívneho blogu pani Blahovej a následnej mediálnej smršti, spojenej s nezvládnutými emóciami a vášňami.

Predmetom správneho konania nemôžu byť horory popísané v blogu pani poslankyne Blahovej. Ak by sa totiž jej tvrdenia zakladali na pravde, Čistý deň by nebolo resocializačným strediskom, ale koncentračným táborom. V takom prípade by mali byť Peter Tománek a jeho manželka Zuzana posudzovaní ako Heinrich Himmler a Reinhard Heydrich. A keby sa veci mali tak, ako uvádzala pani poslankyňa, Čistý deň by nielenže prišiel o akreditáciu oveľa skôr, ako sa z neho stal terč mediálnej manipulácie, ale (ne)zodpovedné osoby by sa dávno zodpovedali za svoje skutky pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Zo strany Ďateľ.sk nejde o neodôvodnenú dôveru v slovenský právny systém, ale každému, kto o vyššie uvedenom tvrdení pochybuje, odporúčame nanovo si prečítať blog pani Blahovej. S odstupom času nepochybne uzná, že ak by sa diali ňou popisované zverstvá, niečo také by sa nedalo dlhodobo utajiť.

Právne bezvedomie Jána Richtera

Problém však nie je len v zavádzaní, ktorého sa dopúšťajú novinári a niektorí poslanci. Od začiatku je problematický prístup samotného ministra Jána Richtera. A nielen preto, že jeho ministerstvo viedlo voči Čistému dňu zmätočné správne konanie.

Minister, ak ide o vydávanie meritórnych rozhodnutí v oblasti správneho práva, nesmie podliehať tlaku médií a rozmarom opozičných politikov. Správne konanie nie je rečnením na straníckom zjazde, ale vážny právny akt. A tak by k nemu mal pristupovať aj Ján Richter.

Navyše je potrebné zvýrazniť, že Ján Richter sa z uplynulého roka vôbec nepoučil. Keď polícia oznámila, že začala trestne stíhať bývalého zamestnanca Čistého dňa pre prečin sexuálneho zneužívania, jeho úrad bez meškania vydal oznámenie, v ktorom sa okre iného uvádza: „Keďže minister Ján Richter opakovane zdôrazňoval, že bude zohľadňovať každé nové zistenie v súvislosti s týmto zariadením, ministerstvo na základe tejto novej informácie bezodkladne zruší akreditáciu resocializačnému stredisku Čistý deň.“

Ponechajme bokom, že dotyčný pracovník bol zo zariadenia prepustený práve kvôli nevhodnému správaniu, ktoré je dnes predmetom trestného konania, a preto nejde o žiadne „nové zistenia“, ako sa uvádza v jeho stanovisku. Tiež ponechajme bokom, že prípad je zatiaľ v štádiu prípravného konania a rovnako sa nezaoberajme okolnosťou, že v zariadeniach (nielen v Čistom dni), kde sa resocializujú drogovo závislé osoby, zákonite dochádza k rôznym incidentom a k ich následnej spornej interpretácii.

Podstatné je to, že z citovaného výroku je očividné, že Jána Richtera a jeho úrad neprebral z právneho bezvedomia ani veľavravný protest prvého námestníka generálneho prokurátora. Ministerstvo môže odobrať akreditáciu len na základe správneho konania. Ako sme už boli poučení prokurátorom, to musí mať jasne vymedzený vecný rámec a účastníci konania musia mať možnosť vyjadriť sa k jeho priebehu. Z toho vyplýva, že nie je možné uskutočniť žiadne „bezodkladné“ rozhodnutia, ale je potrebné dodržať predpísané procedúry.

V tomto ohľade už zďaleka nejde o Čistý deň. Impulzívne správanie sa Jána Richtera totiž vyvoláva podozrenie, že nie je imúnny voči politickým a mediálnym tlakom v tak závažnej oblasti, akou je rozhodovanie v správnom konaní. Keďže je účastníkom správneho konania v postavení správneho orgánu, musí sa vyvarovať akýchkoľvek predbežných vyjadrení. Presne ako sudca pred a v priebehu pojednávania.

Ľudsky sa dá pochopiť, že Ján Richter ťažko znáša mediálny a politický tlak opozície. Nesmie to však mať vplyv na výkon štátnej moci v oblasti správneho práva. A keď sa odosobniť nedokáže, preukáže budovaniu základov štátu veľkú službu, ak z funkcie ministra odstúpi.